Poľná disciplína | Airportnitra.sk | letisko, nitra, aeroklub, pribinacup, lietanie, vetrone, letecka skola, letecky den
oLetisko
oAeroklub
oPodujatia
» Domov » Podujatia » Archív » Iné podujatia » WGC2010 Szeged » Poľná disciplína

Poľná disciplína

 01.08.2010

Všetko to začalo hneď ráno, keď nám na briefingu oznámili, že 15stka bude letiet do Srbska. Keďže počasie tam vyzeralo byť najhoršie, ohlásil sa jeden s tím kapitánov, prečo sa letí práve tam. Odpoveď bola jednoduchá. Aby sa oddelili trate. To už sme všetci vedeli, že je zle-nedobre a Lubor nás všetkých začal pozývať na romantickú večeru v Srbsku. Nebol ďaleko od pravdy. Ale nezostávalo nám nič iné, len ísť sa vychystať na štart.   Štarty začali 12:30. Po vyvlekaní 15stky však boli štarty 18stky posunuté vzhľadom k tomu, že celá trieda sa tam plandala v malej výške. Domino, Vlado aj Ticháč dostali trackingy, takže pozemná posádka pozorne sledovala, ako naši chlapci bojujú.

Operačná výška bola od 400 do 800 metrov a točilo sa od 0,5 do 1,5m/s. Priemerné denné stúpanie bolo 0,7m/s. Takže to skutočne vyzeralo na boj. Prvá kríza prišla už pri prvom otočnom bode, keď sa tam chalani z 15stky uchytávali v 200 metroch nad terénom. Smerom na ďalší otočák sa začali tvoriť chmárky, ktoré postupne prerástly až v celkom solídne cumuly. Odtiaľ chalani pokračovali ďalej, kde už opať začínal let v čistej termike. Keď už hodiny odbili šiestu a VI aj LK boli asi 60km, vedeli sme, že tá večera v Srbsku nás chtiac či nechtiac čaká. O pol siedmej nám už chalani zahlásili outlanding 55km od Szegedu, asi 10km pred poslednou otočkou.

8stky to nemali o nič jednoduchšie. Celú trať mali narozdiel od 15sok v Maďarsku. Prvých 50km tam ešte boli mraky, ale stúpania boli napriek tomu slabé. Smerom k Dunaju sa počasie zhoršovalo a pomaly museli začať vypúšťať vodu. Po druhej otočke už boli chalani v kope a Vlado si vymyslel, že si vyskúša svoje muchenpucery, keď sa mu zrazu zachytili v štrbine medzi krídlom a trupom. Nanešťastie sa mu uvoľnilo aj lanko, takže zbytok letu už musel letel s povysunutými muchenpucermi. Na každom preskoku tak strácal asi 50m. Zostal trochu pozadu, tak si tam pokojne sám točil, neobavajúc sa o chumle,  v ktorých lietanie bolo dosť nebezpečné. Keďže termika už pomaly vyhasínala, točil si polmetríky a kĺzal smerom k letisku. Po preletení diaľnice to vypli, takže Vlado nahodil a doviezol sa až do Szegedu. 

Medzitým sa naša pozemná posádka vychystala na tranďáky a vydali sme sa smer Srbia. To „naše“ políčko bolo len asi 60km od letiska, tak sme nemysleli, že to bude na dlho. Prvý zádrhel nás však čakal už na hraničnom prechode, kde sme čakali 2 hodiny spolu s 11 tranďákmi a s milión húževnatými dovolenkármi. Keď nás konečne prepustili, po okopírovaní všetkých našich dokladov, už sme len dúfali, že nás GPSka dovedie tam kde má. Po oboch stranách úzkej cesty bola samá trojmetrová kukurica, poprípade slnečnica. Stále sme dumali do čoho to tí chalani vlastne sadli. Chalanov sme našli asi o pol jednej na policajnej stanici s pivom v ruke. Bolo nám vysvetlené, že sa tam ocitli úplne náhodne. Pýtali sa miestneho domorodca na krčmu, kde ich doviedol s nárokom na pivoJ. Po objednaní tretieho piva za nimi prišiel vysoký pán s policajným odznakom a odviedol ich na policajnú stanicu a čakali na svoj budúci osud. Lubor v tom hovorí: „Dajme si aspon poslednú cigaretu pred popravou.“ V tom sme my dostali smsku, že chalani sedia na policajnej stanici v Novom Miloševe. Tak sme sa tam vydali. Naši nás uvítali a strčili nám hamburger do ruky, nech neumreme od hladu.

K poľu sme sa dostali cez vysokánsku kukuricu, ktorá to tam všetko obklopovalo. Spolu s VI a LK tam sedel aj Nemec, Nemka a Dán, ktorí však boli rýchlejší a poskladali to už pred hodinou.Skladanie už bola malina. Sice nás skoro zjedli komáre, ale našťastie sme nezapadli ani napriek makkému povrchu.  

Cesta spať už bola rýchlejšia, ale čakaniu na hraniciach sme sa nevyhli. Stretli sme sa tam asi s 20timi tranďákmi. Niektorí tam postávali už hodinu, takže sme vlastne dobehli všetkých. Vďaka Luborovmu šarmu sme mali protekciu a na hranici sme čakali menej ako hodinu, kde sa nám podarilo predbehnúť viacerých pilotov. Domov sme prišli asi o pol štvrtej maximálne vyčerpaní po našom malom výlete do Srbska. Tak a máme zážitok na celý život :)

                                                                                                             Nika Jančiková

Prihlásenie

Kalendár podujatí