LX Navigation Cup 2008 - Tréningový deň | Airportnitra.sk | LX Navigation Cup 2008 DG-1000 NIT plachtenie bezmotorové Szeged Szatymas Vlado Domino Hungary Maďarsko, letisko, nitra, aeroklub, pribinacup, lietanie, vetrone, letecka skola, letecky den
oLetisko
oAeroklub
oPodujatia
» Domov » Podujatia » Archív » Iné podujatia » LX Navigation Cup 2008 » LX Navigation Cup 2008 - Tréningový deň

LX Navigation Cup 2008 - Tréningový deň

Na základe pozvánka Petra Szaba z Maďarska sme ja (Vlado Foltín) a Domino (Jančik) vyrazili na „pilot friendly“ podujatie LX Navigation CUP 2008. Táto súťaž používateľov, predajcov a výrobcov prístrojov LX Navigation sa koná na súkromnom letisku Szatymaz  (vyslov Saťmaš), ktoré sa nachádza 8km severne od mesta Szeged v južnom Maďarsku.Vo štvrtok 2. mája 2008 sme zbalili našu klubovú DG-1000T (NIT) a po dohode sme ráno o 04:00 v sobotu vyrazili na juh. Cesta cez Komárno, Budapešť a Kečkemét prebehla pomerne hladko. Približne 10km za Komárnom začala diaľnica a tá bola až po Szeged. Malý problém nastal priamo v dedine Szatymaz, kde sme nevedeli nájsť letisko. Organizátor nám síce zaslal mapu s prístupom, ale tú sme si samozrejme zabudli vytlačiť. Po zaparkovaní v strede obce sme sa už chystali spýtať s našou slovnou zásobou (po maďarsky „nem tudom“) na cestu, keď nás minulo auto so slovinskou značkou (Lubľana). Kto iný ako plachtár by sa mohol premávať s takouto značkou a nahodenou guľou po maďarskom vidieku. Okamžite sme ho nasledovali a tí nás tak spoľhlivo priviedli do cieľa.Privítalo nás malebné letisko „ala Bitterwasser“ z približne 800m dráhou 34/16, krásnym malým plechovým hangárom (na briefing) a chatkami pozdĺž dráhy z elektrickou a vodnou inštaláciou. Na mieste už boli takmer všetci účastníci zo Slovinska, Slovenska, Čiech a samozrejme domáci maďari. Hneď sme sa zvítali s našimi známymi z Čiech, Luďkom Klugerom, Lenkou Kuthanovou, Jirkom Liškom (Lišák) a Danou Novákovou s jej pomocníčkou Lenkou Šťovíčkovou. Prvé sme museli riešiť ubytovanie. Nakoľko dievčatá  sa rozhodli využiť služby miestneho motela, zostalo miesto pre mňa aj Domina v chatke, ktorú mal už obsadenú Luděk s Lišákom. Chatka, ktorá má tri postele, dve dolu a jednu hore, posobí jednoduchým ale účelným dojmom. Náklady na materiál vraj boli okolo 1000 EUR, čo znelo pre nás dosť inšpirujúco :o)Počasie pri odchode z Nitry nebolo moc letové, ale po príchode sme začali dúfať v letový deň. To znamenalo nájsť miesto na tranďák a vetroň, s pomocou Luďka nainštalovať databázy a otočáky do prístrojov (ach tie LX-ky) a preskúmať darovanú mapu (od známeho z Hungarocontrolu). Dali sme jednu kávu a rýchlo sme ťahali NIT na miesto vzletu 34. Vlečné už boli v pohotovosti. Bol tu jeden Čmeliak z piesťákom a priletel aj jeden pekne pomaľovaný Piper Pony z blízkeho klubu. Po vzlete nás príjemne prekvapil pekný 2 meter a po dosiahnutí základne približne 1500m sme odleteli na severozápad. V smere letu bolo viacero prehánok (našťastie nie moc rozsiahlych), ale aj pomerne dobré stúpania cez 2,5 metra. Postupovali sme priemerom okolo 90 okolo CTR Kečkemét a TMA Budapešť a až na 162km od miesta vzletu. Počas letu sme za bavili s našimi doma po frekvencií. Podľa dostupných informácií bolo počasie doma aj v Maďarsku podobné. Keď sme už mali mesto Tatabania na dosah, rozhodli sem sa letieť domov. S miernym vetrom v chrbte to šlo trochu rýchlejšie, ale letové počasie aj s prehánkami skončilo na približne na 60km k cieľu. Nastalo počítanie doklzu. So štyrmi nezávislými systémami (CU Mobile, LX160, LX20 a LX5000) to bol dosť problém. Domino bol dosť nervózny z LX160-ky, ktorá ukazovala stále málo výšky. Keď som mu prezradil, že je tam naladené letisko Szeged, ktoré bolo cca 12km ďalej v smere letu ako Szatymas, nastalo vpredu DG-čka prekvapivé ticho :o) Dolet bol s rezervou a prieletom na dráhu 16. Prstátie k tranďáku a kotvám bolo bez problémov. CU spočítalo približne 345km rýchlosťou 99km/h, čo bol asi najdlhší let dňa z účastníkov podujatia. Keď sme ukotvili vetroň a udomácnili sa v chatke, nastal čas vyčkávania na zahajovací brífing a večierok. O 19:00 večer sme sa všetci zišli v hangári a absolvovali sme brífing k podujatiu s následným maďarským gulášom, ktorý domáci varili v kotli už od obeda. Guláš bol vraj (podľa šéf kuchára) z troch druhov masa (hovadzie, bravčové a jahňacie) a pečene. Nakrájané to bolo pekne nahrubo, ale aj tak sme sa nenechali zahanbiť. Zjedli sme, čo sa dalo a zaliali sme to chutnou českou 12-kou, ktorú organizátorom daroval v troch sudoch Luděk, k svojim 45-im narodeninám práve v tento večer. K jubileu dostal Luděk od miestnych chutnú tortou, ktorú sme spolu s ostatnými rýchlo zmastili k tomu pivu. Potom sme len azaľahli do chatky a do rána sme spali ako drevá...

 

Prihlásenie

Kalendár podujatí